Zoznam farárov a správcov farnosti Poša:
1815
 - 
1821
Anton Danielovič
1821
 - 
1868
Juraj Simonyi
1868
 - 
?
Pavol Slávik
1868
 - 
1873
Alexander Šimša
1873
 - 
1877
Michal Ihnatko
1877
 - 
1878
Mikuláš Gulovič
1878
 - 
1890
Vasiľ Vajda
1890
 - 
1897
Anton Mosolygo
1897
 - 
1904
Emanuel Pajkossy
1897
 - 
?
Andrej Gebé
1904
 - 
1905
Dezider Mitro
1905
 - 
1909
Július Fesztóry
1909
 - 
1923
Ladislav Kopčay
1909
 - 
1909
Ján Dudič
1924
 - 
1934
Július Pajkossy
1934
 - 
1936
Dezider Mitro
1936
 - 
1945
Juraj Páhy
1945
 - 
1950
Jozef Sabo
1968
 - 
1971
Jozef Sabo
1972
 - 
1978
Emil Zorvan st.
1978
 - 
1988
Emil Zorvan ml.
1988
 - 
2004
Michal Vasiľ
2004
 - 
2005
Štefan Vansač
2005
 - 
?
Igor Zimovčák
 2004 - 2011 patrila filiálka Nižný Hrušov pod farnosť Dlhé Klčovo - Miroslav Janočko.
 2011 - ? filiálka Nižný Hrušov prešla opäť k farnosti Poša - Igor Zimovčák
 
História našich predkov........
     Príchod prvých obyvateľov Nižného Hrušova sa datuje približne do roku 27 000 pnl. Boli to lovci a zberači Staršej doby kamennej. Usádzali sa na vyvýšených terasách, skadiaľ mali náležitý výhľad na stáda zvery, pohybujúce sa zamrznutou stepou Doby ľadovej. Zachovalo sa nespočetné množstvo kamenných nástrojov z tohto obdobia. Najrôznejšie etniká a národy sa striedali. Jedni prichádzali - druhí odchádzali. No všetci zanechali za sebou stopu pre nasledujúce  generácie ...
     Obec ako ju poznáme dnes už existovala v dobe Veľkomoravskej ríše, za panovania Svätopluka. Svätopluk pripojil toto územie ku svojej ríši a obec bola na jej východnej hranici. Spravoval ju veľmož Radwan, z hradiska na sútoku Ondavy a Tople. Hradisko začínalo pri osade Božčice, kde bol sútok oboch riek. Po niekoľkých metroch sa rieky znovu rozdelili a znovu spojili za Trhovišťom. Vznikol ostrov, chránený hlbokými riekami, vysokými brehmi a nepriechodnými močiarmi. Svätopluk tu usadil strážne jednotky z Moravy, na čele s veľmožom Radwanom. Dnes územie zaniknutej dediny Radvanovce pri Tušiciach. Títo Moravania vybudovali a strážili hlavnú cestu z Kyjevskej Rusi na Veľkú Moravu. Prechádzala cez obce Koňuš, Klokočov, Nacina Ves, Nižný Hrušov, Banské, Herľany, Košice. My ju poznáme ako Hradská. Na najvyššom bode bol strážny hrádok, zo stálou jazdeckou posádkou, chrániacich kupcov a pocestných na tejto ceste.    Hrádok nazývame Arač /je to skomolenie maďarského slova Varač - hrádok/. Roku 907 sa vojensky spojili veľkomoravský veľmož Radwan so staromaďarským náčelníkom Bogathom z kmeňa Kürtgyarmat. Spoločne napadli v bitke pri Bratislave bavorské vojská, ktoré porazili. Víťazmi boli náčelníci Dursk a Bogath, s pomocou Moravanov. Vtedy sa rody Bogath a Radvan  spojili, pravdepodobne syn Bogatha si zobral dcéru Radvana a vznikol Rod Bogath - Radvány so sídlom v Nižnom Hrušove. Z roku 1247 je prvá písomná zmienka o obci Nižný Hrušov/pozri kniha: Anton Szirmai zo Szirmi - Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplínskej, Buda 1803,revidované Michalovce 2004/ a to ohľadom deľby majetku rodu Bogath-Radvány. Spomínajú sa bratia Lukáš a Pouša, a to tak , že Lukášovi pripadnú zeme Moravany a Laškovce, Poušovi Arač a Išpek. Lukáš mal po roku 1280 syna Rajnolda , od ktorého pochádzajú Rákociovci , Lukáša , od ktorého sú Moravanskí, Osvalda od ktorého pochádzajú Hrušovskí. Osvald mal syna Pavla, od ktorého pochádzajú Klčovodlhopoľski. Spomínaný Pouša mal syna Andreja ,od ktorého sú Pošanskí. V roku 1241 zničili obec Tatári. Uhorský kráľ Belo IV, po odchode Tatárov znovu osídľuje zničené obce kolonistami z Nemecka / Saska/. Domy stavali okolo šošovkovitého námestia s kostolom uprostred. Takéto námestia sú aj v Prešove, Košiciach, Vranove, Humennom...
 
     Okolo roku 1250 vystavali pôvodný románsky kamenný kostol, pre cca 10 - 12 rodín. Staviteľ poznal základy Euklidovej geometrie, z ktorej vychádzal. Ako mierku použil rímsku stopu = 0,2957 m .Jej 1½ násobok =0,43 m. Kostol mal vnútorne  rozmery: dlhý bol 16 stôp, 16 * 0,43 m = 6,88 m, široký 12 stôp, 12 * 0,43m = 5,16 m, múr hrubý 2 stopy, 2 * 0,43 m = 0,86 m .Princíp stavby bol ,aby svetlo z horného rohu južného okna, osvetlilo presne severný roh podlahy kostola, čo bolo zachované aj v našom prípade. Na stavbu použili cca 40 vozov kamenia z lomov v Nižnom Hrabovci a Lesnom. 
     Z tohto kostola sa zachoval len južný múr. Zachoval sa aj vchod z južnej strany do kostola  a 2 južné okná.
     Roku 1312 vyhral bitku pri Rozhanovciach Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou. Za Uhorského palatína vymenoval, svojho krajana z Neapola, Filipa Drugetha a daroval mu panstvo Humenné. Tento kráľ, keď išiel rokovať za palatínom do Humenného, určite prechádzal cez našu obec. Dôkazom je tradícia, že založil vinicu na Ričiove. S príchodom nového kráľa do Uhorska, rodáka z Talianska, sa v Zemplíne začínajú usádzať aj Taliani. Založili dodnes jestvujúce vinice v Tokajskej oblasti, kde pestovali odrody hrozna dovezené z Apeninského polostrova. Pri ceste do Humenného, kráľ prechádzal aj pri zanedbanom románskom kostole, na ktorého rekonštrukciu aj prispel a pozval tu tiež talianskych majstrov, ktorí prebudovali románsky kostol do dnešnej gotickej podoby. Dôkazom na zavďačenie za obyvateľov obce kráľovi, sú fresky z Anjouskou ľaľiou na stene kostola. Dnes sú tieto fresky viditeľné na povale. Po roku 1320 kostol rozšírili o cca 2 m severne a južne. Rozšírili aj priestor pri oltári. Ostala len južná románska stena. Dôvodom bola stará tradícia, že sa kostoly nesmú búrať. A tak gotický kostol postavili okolo románskeho a keď mali vystavané múry, až tak mohli zbúrať vnútorný románsky kostol. Gotický kostol mal rovný strop /preto sú viditeľné fresky na povale, pôvodne boli v kostole/, vysoké okná s gotickými ružicami, výstupok nad dverami pri vchode a sakristie. Z roku 1506 pochádza najstarší záber na kostol, freska sa nachádza v rodovej krypte v kaštieli. Namaľovala ju Klára Edmatikokus, zobrazuje Cyrila a Metoda v pozadí s kostolom a stromovou alejou pred ním, kostol je ešte bez veže.
 
     Roku 1560 prešiel kostol pod správu kalvínskeho kazateľa. Súviselo to s patrónom kostola rodom Rakoczy z Rakovca. Tento rod prešiel na kalvínsku vieru. Na základe starých zásad /Cuius Rerion, Eius Religio = čia je zem, toho musí byť aj viera/, prešla celá obec na kalvínsku vieru. Rod Rákoczy pochádza z rodu Bogath - Radvány. Názov obce kde žili, je odvodený od názvu potoka Rakovec. Tečie za Ričiovom, na hranici krajov. 
     Okolo roku 1615 prešla farnosť pod rímskokatolícky rád jezuitov z Humenného. Pre hroziace Turecké nebezpečenstvo postavili pri kostole vežu. Slúžila ako obranná veža. V čase vojenského nebezpečenstva, sa do kostola sústredili občania a miestna šľachta a prečkali nejaký čas, pokiaľ posol neprivolal vojenskú pomoc. Zachovala sa renesančná strieľňa pre ručné zbrane a dômyselné zariadenie chrániace hlavný vchod. Vchodové dvere boli dubové, oplechované, otvárajú sa do vnútra . V hrúbke múru je 2 metrová diera v ktorej bola drevená západka. Na protiľahlej stene je diera, kde tento klád dreva zapadol. Zvonku sa nebolo možné dostať do vnútra kostola, to ochránilo dedinčanov na nejaký čas. Na veži sa zachovali pôvodné slnečné hodiny a nárožné schrafitá do roku 2010.
 
     V roku 1619 napadli obec vojská Gabriela Bethlena a zaútočili aj na kostol, čoho dôkazom sú 2 diery po zásahu z dela na veži. Jezuiti vystavali aj hlavnú kryptu pod kostolom, do ktorej sa pochovávali patróni kostola aj zomrelí duchovní. Po skončení Rákociovského povstania prevzali kostol rímskokatolícky františkáni z Humenného. 
     V roku 1726 zúril na Zemplíne mor, čoho obeťou sa stali aj miestni zemania. Zomrela zrejme celá rodina. Pochovali ich do severnej krypty. Sú tam 4 truhly: 2 detské a 2 dospelé. Vtedy vystavali aj kostnicu pod sakristiou. Do kostnice sa ukladali kosti vykopané na cintoríne pri kostole. Kosti boli zo starých hrobov, keď sa kopali nové hroby a boli pietne umiestnené do kostnice. No nestihla sa naplniť, lebo cisár Jozef II vydal zákaz pochovávať pri kostoloch v centre obce. Vtedy vznikol dnešný cintorín. Roku 1788 dáva farár Ján Majer, prevažne z vlastných prostriedkov, zvýšiť vežu do dnešnej barokovej podoby. Taká istá je aj na Dlhom Klčove. Rovný strop nahradil barokovou klenbou s ornamentami. Vystaval aj kamenný chór.
     Roku 1831 zasiahol požiar vežu, opravu financovala vdova Johana po Tomášovi Szirmayovi. Roku 1885 zakúpili v Mukačeve, donedávna stojaci oltár Panny Márie. Roku 1914 si rímskokatolícki veriaci vystavali nový kostol. Starý kostol svätých apoštolov Filipa a Jakuba darovali v roku 1926 gréckokatolíckym veriacim. Oficiálne bol chrám darovaný otcom Novákom. Slúži im dodnes.
     Roku 2010 bola vykonaná generálna rekonštrukcia chrámu, z vonku i z vnútra. Chrám je doplnený Ikonostasom, veža je pokrytá medeným plechom. Obnovili sa vonkajšie i vnútorné omietky. V roku 2011 veriaci pristavili  bočné kryté schodisko na chór.
     Vo veži sú 3 zvony, pôvodné zrekvirovali v roku 1914 na delá, počas 1. sv. vojny. Teraz  je tu 70 cm zvon z roku1905, ulial ho Egry Ferencz z Kis/Gejoczonu na Ukrajine. Druhý je 55 cm z roku 1924 tiež z Ukrajiny. Najmenší 50cm je z roku 1949. Pôvodne bol uliaty pre obec Zvala. Roku 1975 obec Zvala vysťahovali, kvôli výstavbe vodnej nádrže Starina, cerkev zbúrali a zvon daroval Nižnohrušovskej cerkvi pán Greško, presídlení na Kiov zo Zvali.
     Patrocinium sv. Filipa a Jakuba, pôvodného kostola vzniklo na základe starej keltskej tradície. Kelti tu bývali od roku 0 do roku 500, keď prišli Slovania. Slovania túto tradíciu uchovávali odpradávna. Kelti delili rok len na dve ročné obdobia. Leto a Zima. Leto začínalo prvého mája a zima prvého novembra. V noci z 30. apríla na 1. mája zhasli všetky ohne vo všetkých keltských krajoch a zapálili sa až ráno. Ohne horeli počas celého roka, varilo sa na nich, dávali aj svetlo. Prvého mája zapálili ohne, na znamenie víťazstva svetla nad tmou, leta nad zimou, života nad smrťou. Túto tradíciu udržiavali aj starí Hrušovčania a na základe toho si zvolili odpust na prvého mája na sviatok svätých Filipa a Jakuba. Odpradávna sa odpust slávil v Nižnom Hrušove 1. mája.
     Teraz rímskokatolícki veriaci slávia odpust na sviatok Tela a krvi Krista Ježiša. Gréckokatolícki veriaci na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky.
 Preklad :
The arrival of the first inhabitants of Nizny Hrusov is dated about 27,000 BC. They were hunters and gatherers of the Stone Age. They were settled on the elevated  terraces  from  where they had a proper view of the herd beasts ranging from the freezing steppe of the Ice age. There is kept in preserving the countless of stone tools from this period. The various  ethnic groups and nations rotated. One came - the second went. But everyone  has left  a message for the future generations ...
           The village , as we know today, existed at the time of the Great Moravian Empire,  during the reign of Svatopluk. Svatopluk joined this territory to his empire and the  village  was on its eastern border. The village was in a manage of magnate Radwan,the fort at the confluence of rivers Ondava and Topla. Fortification began near the village Božčice ,where was the confluence of the two rivers. Farther, a few meters,  the rivers divided  and again teamed back up of Trhovište. There was created an island, protected by deep rivers, high banks and swamps . Svatopluk guard units from Moravia were  settled here, headed by the magnate Radwan. Today , the territory of the defunct village Radvanovce near Tušice.  These Moravians built and guarded the main road from Kievan Rus to the Great Moravia. It passed through the village Konus, Klokocov,Nacina Ves, Nizny Hrušov, Banske Herľany,Košice. We know it as Hradská. At the highest point of the castle was a guard with the permanent riding  crew, protecting merchants and pilgrims on this journey.
          Castle was called Arac / it is the imitation of the Hungarian word Varač-castle /. In 907, magnate Radwan  militarily allied with the old - Hungarian chief of the tribe Bogath from the tribe Kűrtgarmat. Together they attacked the Bavarian army in  the battle of Bratislava and they won.The winners were the chiefs   Dursk  and Bogath, with the help of the Moravians. Then, families  Bogath and Radvan united together, probably Bogatha´s son married a daughter of Radvan and created a noble family  Bogath-Radwany  and the domicile was in Nizny Hrušov. This Bogatha´s son had four sons.  The oldest settled and stayed  in Nizny Hrušov and created the noble family of Körtvely , the second settled in  Rakovec with the noble family of Rákóczi, the third settled in Posa and created the noble family of Possay,fourth in Dlhy Klcov and created the noble family of Kolczmezoczy. 
              From the year 1246,there  is the first recorded reference about the village Nizny  Hrušov and the reason was - because of the property division of family  Bogath-Radwan. In 1247,  the village was destroyed by Tatars. The ugrian king, after leaving of the Tatars, started the repopulation of destroyed village with the new settlers from Germany / Swabia, Saxony /.  Houses were built around  the lenticular  square  with the church in the middle. The same squares  are also in Presov, Kosice, Vranov, Humenne ...
              Around the year 1250, there was built a Romanesque stone church for about ten or twelve families. A builder had knowledge of the basics of Euclid geometry, from which it was based. As the scale was used  the Roman foot = 0.43 centimeters. The church had the internal dimensions: the length was 16 feet, 16 *0.43cm = 688 cm, 12 feet wide, 12 * 0.43 = 516cm, the wall 2 feet thick, 2 * 0.43 cm =0.86 cm. They used to build it about 40 cars of stone from the quarries in Nizny Hrabovec and Lesne. Only the south wall of the church has been preserved.  The north wall is the south wall of the north crypt. Also, the south side entrance to the church and two south windows were  preserved.
         In the year 1312, the  Hungarian king Karol Robert from Anjou won the battle near Rozhanovce . The new Ugrian Palatine was his compatriot from Naples, Philip  Drugeth and gave him a dominion Humenné. This king, when he had a meeting with the  palatine in Humenného , he had to pass  through our village. The proof is a tradition that he established a vineyard in Ričiov.With the come of the new king to Hungary, a native of Italy, it is the beginning of  Italian settlers in Zemplín.
           They established still existing vineyards in Tokaj region,where the grapes were  grown and imported from the Apennine peninsula. On the way to Humenné,   the king passed the  neglected Romanesque church  and helped with the reconstruction , invited the Italian masters, who rebuilt the church in the  Gothic style. Inhabitants wanted to thank to the king and the evidence of this are frescoes with  Anjou lily on the wall of the church. Now, those frescoes can be seen in the attic. After1320, the church was extended approximately  2metres north and south.
          There was extended the area near the altar. Only  south Roman wall was preserved. The reason was an old tradition that the churches must not be pulled down and damaged. Thus, a Gothic church was built  in the area of Romanesque church and when they built the new walls, after that was ability to  demolish the internal Romanesque church. The Gothic church had a flat ceiling  / frescoes are therefore seen in the attic and  were originally in the church /, high windows of the Gothic rose / now stone blade removed  to the  tower /, the projection over the door at the entrance and the sacristy. The year 1506,from that  time comes the oldest   church fresco and it is located in the family crypt  in the manor house. Klara Edmatikokus painted it, and the fresco shows  Cyril and Methodius and behind them is the Church  and a tree  alley in front of the church. The church is still without a tower. 
      In1560,  the church was under the administration of the Calvinist preacher. This was because the patron ofthe church was the family of   Rakoczy from Rakovec.  The family members were the Calvinists. Based on the ancient principles / Cuius Rerion, Eius Religio =  Whose is the ground, must also be the religion / so, all villagers had to be Calvinists. Rákoczy family comes from the family of Bogath-Radwany. The name of the village where they lived, is from the name of the stream - Rakovec. It flows near Ričiov , on the border of regions.
       Around 1615, the parish was led by Jesuits from Humenné . Because of the danger  from Turkey was built a church tower. The tower was for a defensive tower. At the time of the military danger , the citizens and local aristocracy came to the church and they survived there till the military help come. There are preserved the Renaissance loopholes for small arms and a sophisticated equipment protecting the  main entrance.  The entrance door  was oak and sheet and opening is into the interior. The wall has 2 meter hole in which was a wooden latch. On the opposite wall is a hole where the wooden log was fitted in. From the outside ,there is not possible to get inside the church and it was to protect the villagers for sometime. Till 2010, there were preserved the original sundial on the tower and a corner sgrafito .
     In 1619, the troops  of Gabriel Bethlen attacked the village and the church, the evidence are  two holes on the tower after the intervention of the cannon . The Jesuits built the main crypt below the church, in which the patrons were buried in the church and other sacred. Afterthe Rakoci rebellion, the church was led by Roman Catholic Franciscans from Humenné .
            In the year 1726, in Zemplin was a plague. The victims were lairds, local squires. Probably, the whole family died . They were buried in the north crypt . There are four coffins: two children and two adults. Then, they built a charnel house under the sacristy. The ossuary bones were placed in a cemetery, near the church. The bones were from the old graves and found when digging new graves. But , the plan crashed because the Emperor Joseph Second issued the banon burying  near the church in the centre of the village. Then, the origin of today's cemetery was built. In1788,  the priest John Majer,  gives to increase the tower to its present baroque style, mostly from his own resources, . The same is also in Dlhe Klcovo. The flat ceiling  was replaced with the baroque vaulting  with the ornaments. There was built a rock chorus.
          In 1831, tower was in the fire, widow Johana,wife of Thomas Szirmay payed for its repairing. In 1885,was bought in Mukachevo the altar of the Virgin Mary. In 1914,  the Roman Catholics built a new church. The old church of the Holy Apostoles of Philip and James were donated in 1926 to Greek Catholic believers.  Officially, the church was donated by Father Novak. The church serves them till today. 
      In 2010, was made a general reconstruction of the church from outside and inside. The church has now the iconostasis, the tower is covered with a copperplate.  The exterior  and interior plaster was recovered. In 2011, the religious built side covered  staircase to the choir.
        There are three bells in the tower . The  original bells were officially took in 1914 for army, during the 1st World War. Now, there are 70 cm bell from y.1905, made by Egry Ferencz  from KisGejoczon in Ukraine. The second is 55 cm from y. 1924 , also from Ukraine. The smallest one is 50 cm from the y.1949. It was originally molten  for Zvala village. In 1975, Zvala village was moved because of a dam construction Starina and the church was demolished and the bell was a donation to the church in Nizny Hrusov by Mr. Greško, who was sent from Zvala village to Kiov.
 
 
       "Veríme, že sme Vám trochu priblížili históriu nášho chrámu, aby aj deti našich detí vedeli povedať, kde majú svoje korene.   Tento materiál bol spracovaný len pre vnútornú potrebu obce Nižný Hrušov."
 
 
                                    Gréckokatolícki veriaci  z Nižného Hrušova                                               
 
 
 
zdroj: Anton Vasiľ
preklad: Alena Cigašová
foto: Ján Fenčák
spracoval: Emília Bezeková
Adresa:
GKFÚ č. 58, 094 21
Poša
greckokatolici.niznyhrusov@pobox.sk
KONTAKT:

upratovanie : p. Zlatica Dobranská - t. č. 44 93 762
zvonenie : p. Štefan Bakajsa
                p. Ján Čeledinský
                p. Ján Fenčák
                p. Tibor Malý
tel. číslo 057/4493231
stiahnuť.jpg
Upratovanie : ohľadom upratovanie prosím kontaktujte p. Zlaticu Dobranskú - t. č. 44 93 762.
Ohľadom upratovania prosím kontaktujte p. Zlaticu Dobranskú - t. č. 4493762
Greckokatolíci Nižný Hrušov
- postavený okolo roku 1250 - románsky kamenný kostol - mierka rímska stopa
- od roku 1312 pod vládol Karol Róbert - správca nášho územia Filip Drugeth - kalvínska viera
- okolo roku 1615 prešla farnosť pod rímskokatolícky rád Jezuitov z Humenného
- pre hroziace turecké útoky postavená veža pri chráme
- v roku 1619 zaútočili na obec vojská Gabriela Bethlena
- v roku 1712 Františkáni v našej obci
- 22. júna 1773 Hrušovská kanonická vizitácia
- pred 1. sv. vojnou Ján Matuščák vystavil nový kostol
- v roku 2010 kompletná rekonštrukcia
Zoznam farárov a správcov farnosti Poša:
1815
 - 
1821
Anton Danielovič
1821
 - 
1868
Juraj Simonyi
1868
 - 
?
Pavol Slávik
1868
 - 
1873
Alexander Šimša
1873
 - 
1877
Michal Ihnatko
1877
 - 
1878
Mikuláš Gulovič
1878
 - 
1890
Vasiľ Vajda
1890
 - 
1897
Anton Mosolygo
1897
 - 
1904
Emanuel Pajkossy
1897
 - 
?
Andrej Gebé
1904
 - 
1905
Dezider Mitro
1905
 - 
1909
Július Fesztóry
1909
 - 
1923
Ladislav Kopčay
1909
 - 
1909
Ján Dudič
1924
 - 
1934
Július Pajkossy
1934
 - 
1936
Dezider Mitro
1936
 - 
1945
Juraj Páhy
1945
 - 
1950
Jozef Sabo
1968
 - 
1971
Jozef Sabo
1972
 - 
1978
Emil Zorvan st.
1978
 - 
1988
Emil Zorvan ml.
1988
 - 
2004
Michal Vasiľ
2004
 - 
2005
Štefan Vansač
2005
 - 
?
Igor Zimovčák
 2004 - 2011 patrila filiálka Nižný Hrušov pod farnosť Dlhé Klčovo - Miroslav Janočko.
 2011 - ? filiálka Nižný Hrušov prešla opäť k farnosti Poša - Igor Zimovčák
 
História našich predkov........
     Príchod prvých obyvateľov Nižného Hrušova sa datuje približne do roku 27 000 pnl. Boli to lovci a zberači Staršej doby kamennej. Usádzali sa na vyvýšených terasách, skadiaľ mali náležitý výhľad na stáda zvery, pohybujúce sa zamrznutou stepou Doby ľadovej. Zachovalo sa nespočetné množstvo kamenných nástrojov z tohto obdobia. Najrôznejšie etniká a národy sa striedali. Jedni prichádzali - druhí odchádzali. No všetci zanechali za sebou stopu pre nasledujúce  generácie ...
     Obec ako ju poznáme dnes už existovala v dobe Veľkomoravskej ríše, za panovania Svätopluka. Svätopluk pripojil toto územie ku svojej ríši a obec bola na jej východnej hranici. Spravoval ju veľmož Radwan, z hradiska na sútoku Ondavy a Tople. Hradisko začínalo pri osade Božčice, kde bol sútok oboch riek. Po niekoľkých metroch sa rieky znovu rozdelili a znovu spojili za Trhovišťom. Vznikol ostrov, chránený hlbokými riekami, vysokými brehmi a nepriechodnými močiarmi. Svätopluk tu usadil strážne jednotky z Moravy, na čele s veľmožom Radwanom. Dnes územie zaniknutej dediny Radvanovce pri Tušiciach. Títo Moravania vybudovali a strážili hlavnú cestu z Kyjevskej Rusi na Veľkú Moravu. Prechádzala cez obce Koňuš, Klokočov, Nacina Ves, Nižný Hrušov, Banské, Herľany, Košice. My ju poznáme ako Hradská. Na najvyššom bode bol strážny hrádok, zo stálou jazdeckou posádkou, chrániacich kupcov a pocestných na tejto ceste.    Hrádok nazývame Arač /je to skomolenie maďarského slova Varač - hrádok/. Roku 907 sa vojensky spojili veľkomoravský veľmož Radwan so staromaďarským náčelníkom Bogathom z kmeňa Kürtgyarmat. Spoločne napadli v bitke pri Bratislave bavorské vojská, ktoré porazili. Víťazmi boli náčelníci Dursk a Bogath, s pomocou Moravanov. Vtedy sa rody Bogath a Radvan  spojili, pravdepodobne syn Bogatha si zobral dcéru Radvana a vznikol Rod Bogath - Radvány so sídlom v Nižnom Hrušove. Z roku 1247 je prvá písomná zmienka o obci Nižný Hrušov/pozri kniha: Anton Szirmai zo Szirmi - Historické, topografické a politické poznatky stolice Zemplínskej, Buda 1803,revidované Michalovce 2004/ a to ohľadom deľby majetku rodu Bogath-Radvány. Spomínajú sa bratia Lukáš a Pouša, a to tak , že Lukášovi pripadnú zeme Moravany a Laškovce, Poušovi Arač a Išpek. Lukáš mal po roku 1280 syna Rajnolda , od ktorého pochádzajú Rákociovci , Lukáša , od ktorého sú Moravanskí, Osvalda od ktorého pochádzajú Hrušovskí. Osvald mal syna Pavla, od ktorého pochádzajú Klčovodlhopoľski. Spomínaný Pouša mal syna Andreja ,od ktorého sú Pošanskí. V roku 1241 zničili obec Tatári. Uhorský kráľ Belo IV, po odchode Tatárov znovu osídľuje zničené obce kolonistami z Nemecka / Saska/. Domy stavali okolo šošovkovitého námestia s kostolom uprostred. Takéto námestia sú aj v Prešove, Košiciach, Vranove, Humennom...
 
     Okolo roku 1250 vystavali pôvodný románsky kamenný kostol, pre cca 10 - 12 rodín. Staviteľ poznal základy Euklidovej geometrie, z ktorej vychádzal. Ako mierku použil rímsku stopu = 0,2957 m .Jej 1½ násobok =0,43 m. Kostol mal vnútorne  rozmery: dlhý bol 16 stôp, 16 * 0,43 m = 6,88 m, široký 12 stôp, 12 * 0,43m = 5,16 m, múr hrubý 2 stopy, 2 * 0,43 m = 0,86 m .Princíp stavby bol ,aby svetlo z horného rohu južného okna, osvetlilo presne severný roh podlahy kostola, čo bolo zachované aj v našom prípade. Na stavbu použili cca 40 vozov kamenia z lomov v Nižnom Hrabovci a Lesnom. 
     Z tohto kostola sa zachoval len južný múr. Zachoval sa aj vchod z južnej strany do kostola  a 2 južné okná.
     Roku 1312 vyhral bitku pri Rozhanovciach Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou. Za Uhorského palatína vymenoval, svojho krajana z Neapola, Filipa Drugetha a daroval mu panstvo Humenné. Tento kráľ, keď išiel rokovať za palatínom do Humenného, určite prechádzal cez našu obec. Dôkazom je tradícia, že založil vinicu na Ričiove. S príchodom nového kráľa do Uhorska, rodáka z Talianska, sa v Zemplíne začínajú usádzať aj Taliani. Založili dodnes jestvujúce vinice v Tokajskej oblasti, kde pestovali odrody hrozna dovezené z Apeninského polostrova. Pri ceste do Humenného, kráľ prechádzal aj pri zanedbanom románskom kostole, na ktorého rekonštrukciu aj prispel a pozval tu tiež talianskych majstrov, ktorí prebudovali románsky kostol do dnešnej gotickej podoby. Dôkazom na zavďačenie za obyvateľov obce kráľovi, sú fresky z Anjouskou ľaľiou na stene kostola. Dnes sú tieto fresky viditeľné na povale. Po roku 1320 kostol rozšírili o cca 2 m severne a južne. Rozšírili aj priestor pri oltári. Ostala len južná románska stena. Dôvodom bola stará tradícia, že sa kostoly nesmú búrať. A tak gotický kostol postavili okolo románskeho a keď mali vystavané múry, až tak mohli zbúrať vnútorný románsky kostol. Gotický kostol mal rovný strop /preto sú viditeľné fresky na povale, pôvodne boli v kostole/, vysoké okná s gotickými ružicami, výstupok nad dverami pri vchode a sakristie. Z roku 1506 pochádza najstarší záber na kostol, freska sa nachádza v rodovej krypte v kaštieli. Namaľovala ju Klára Edmatikokus, zobrazuje Cyrila a Metoda v pozadí s kostolom a stromovou alejou pred ním, kostol je ešte bez veže.
 
     Roku 1560 prešiel kostol pod správu kalvínskeho kazateľa. Súviselo to s patrónom kostola rodom Rakoczy z Rakovca. Tento rod prešiel na kalvínsku vieru. Na základe starých zásad /Cuius Rerion, Eius Religio = čia je zem, toho musí byť aj viera/, prešla celá obec na kalvínsku vieru. Rod Rákoczy pochádza z rodu Bogath - Radvány. Názov obce kde žili, je odvodený od názvu potoka Rakovec. Tečie za Ričiovom, na hranici krajov. 
     Okolo roku 1615 prešla farnosť pod rímskokatolícky rád jezuitov z Humenného. Pre hroziace Turecké nebezpečenstvo postavili pri kostole vežu. Slúžila ako obranná veža. V čase vojenského nebezpečenstva, sa do kostola sústredili občania a miestna šľachta a prečkali nejaký čas, pokiaľ posol neprivolal vojenskú pomoc. Zachovala sa renesančná strieľňa pre ručné zbrane a dômyselné zariadenie chrániace hlavný vchod. Vchodové dvere boli dubové, oplechované, otvárajú sa do vnútra . V hrúbke múru je 2 metrová diera v ktorej bola drevená západka. Na protiľahlej stene je diera, kde tento klád dreva zapadol. Zvonku sa nebolo možné dostať do vnútra kostola, to ochránilo dedinčanov na nejaký čas. Na veži sa zachovali pôvodné slnečné hodiny a nárožné schrafitá do roku 2010.
 
     V roku 1619 napadli obec vojská Gabriela Bethlena a zaútočili aj na kostol, čoho dôkazom sú 2 diery po zásahu z dela na veži. Jezuiti vystavali aj hlavnú kryptu pod kostolom, do ktorej sa pochovávali patróni kostola aj zomrelí duchovní. Po skončení Rákociovského povstania prevzali kostol rímskokatolícky františkáni z Humenného. 
     V roku 1726 zúril na Zemplíne mor, čoho obeťou sa stali aj miestni zemania. Zomrela zrejme celá rodina. Pochovali ich do severnej krypty. Sú tam 4 truhly: 2 detské a 2 dospelé. Vtedy vystavali aj kostnicu pod sakristiou. Do kostnice sa ukladali kosti vykopané na cintoríne pri kostole. Kosti boli zo starých hrobov, keď sa kopali nové hroby a boli pietne umiestnené do kostnice. No nestihla sa naplniť, lebo cisár Jozef II vydal zákaz pochovávať pri kostoloch v centre obce. Vtedy vznikol dnešný cintorín. Roku 1788 dáva farár Ján Majer, prevažne z vlastných prostriedkov, zvýšiť vežu do dnešnej barokovej podoby. Taká istá je aj na Dlhom Klčove. Rovný strop nahradil barokovou klenbou s ornamentami. Vystaval aj kamenný chór.
     Roku 1831 zasiahol požiar vežu, opravu financovala vdova Johana po Tomášovi Szirmayovi. Roku 1885 zakúpili v Mukačeve, donedávna stojaci oltár Panny Márie. Roku 1914 si rímskokatolícki veriaci vystavali nový kostol. Starý kostol svätých apoštolov Filipa a Jakuba darovali v roku 1926 gréckokatolíckym veriacim. Oficiálne bol chrám darovaný otcom Novákom. Slúži im dodnes.
     Roku 2010 bola vykonaná generálna rekonštrukcia chrámu, z vonku i z vnútra. Chrám je doplnený Ikonostasom, veža je pokrytá medeným plechom. Obnovili sa vonkajšie i vnútorné omietky. V roku 2011 veriaci pristavili  bočné kryté schodisko na chór.
     Vo veži sú 3 zvony, pôvodné zrekvirovali v roku 1914 na delá, počas 1. sv. vojny. Teraz  je tu 70 cm zvon z roku1905, ulial ho Egry Ferencz z Kis/Gejoczonu na Ukrajine. Druhý je 55 cm z roku 1924 tiež z Ukrajiny. Najmenší 50cm je z roku 1949. Pôvodne bol uliaty pre obec Zvala. Roku 1975 obec Zvala vysťahovali, kvôli výstavbe vodnej nádrže Starina, cerkev zbúrali a zvon daroval Nižnohrušovskej cerkvi pán Greško, presídlení na Kiov zo Zvali.
     Patrocinium sv. Filipa a Jakuba, pôvodného kostola vzniklo na základe starej keltskej tradície. Kelti tu bývali od roku 0 do roku 500, keď prišli Slovania. Slovania túto tradíciu uchovávali odpradávna. Kelti delili rok len na dve ročné obdobia. Leto a Zima. Leto začínalo prvého mája a zima prvého novembra. V noci z 30. apríla na 1. mája zhasli všetky ohne vo všetkých keltských krajoch a zapálili sa až ráno. Ohne horeli počas celého roka, varilo sa na nich, dávali aj svetlo. Prvého mája zapálili ohne, na znamenie víťazstva svetla nad tmou, leta nad zimou, života nad smrťou. Túto tradíciu udržiavali aj starí Hrušovčania a na základe toho si zvolili odpust na prvého mája na sviatok svätých Filipa a Jakuba. Odpradávna sa odpust slávil v Nižnom Hrušove 1. mája.
     Teraz rímskokatolícki veriaci slávia odpust na sviatok Tela a krvi Krista Ježiša. Gréckokatolícki veriaci na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky.
 Preklad :
The arrival of the first inhabitants of Nizny Hrusov is dated about 27,000 BC. They were hunters and gatherers of the Stone Age. They were settled on the elevated  terraces  from  where they had a proper view of the herd beasts ranging from the freezing steppe of the Ice age. There is kept in preserving the countless of stone tools from this period. The various  ethnic groups and nations rotated. One came - the second went. But everyone  has left  a message for the future generations ...
           The village , as we know today, existed at the time of the Great Moravian Empire,  during the reign of Svatopluk. Svatopluk joined this territory to his empire and the  village  was on its eastern border. The village was in a manage of magnate Radwan,the fort at the confluence of rivers Ondava and Topla. Fortification began near the village Božčice ,where was the confluence of the two rivers. Farther, a few meters,  the rivers divided  and again teamed back up of Trhovište. There was created an island, protected by deep rivers, high banks and swamps . Svatopluk guard units from Moravia were  settled here, headed by the magnate Radwan. Today , the territory of the defunct village Radvanovce near Tušice.  These Moravians built and guarded the main road from Kievan Rus to the Great Moravia. It passed through the village Konus, Klokocov,Nacina Ves, Nizny Hrušov, Banske Herľany,Košice. We know it as Hradská. At the highest point of the castle was a guard with the permanent riding  crew, protecting merchants and pilgrims on this journey.
          Castle was called Arac / it is the imitation of the Hungarian word Varač-castle /. In 907, magnate Radwan  militarily allied with the old - Hungarian chief of the tribe Bogath from the tribe Kűrtgarmat. Together they attacked the Bavarian army in  the battle of Bratislava and they won.The winners were the chiefs   Dursk  and Bogath, with the help of the Moravians. Then, families  Bogath and Radvan united together, probably Bogatha´s son married a daughter of Radvan and created a noble family  Bogath-Radwany  and the domicile was in Nizny Hrušov. This Bogatha´s son had four sons.  The oldest settled and stayed  in Nizny Hrušov and created the noble family of Körtvely , the second settled in  Rakovec with the noble family of Rákóczi, the third settled in Posa and created the noble family of Possay,fourth in Dlhy Klcov and created the noble family of Kolczmezoczy. 
              From the year 1246,there  is the first recorded reference about the village Nizny  Hrušov and the reason was - because of the property division of family  Bogath-Radwan. In 1247,  the village was destroyed by Tatars. The ugrian king, after leaving of the Tatars, started the repopulation of destroyed village with the new settlers from Germany / Swabia, Saxony /.  Houses were built around  the lenticular  square  with the church in the middle. The same squares  are also in Presov, Kosice, Vranov, Humenne ...
              Around the year 1250, there was built a Romanesque stone church for about ten or twelve families. A builder had knowledge of the basics of Euclid geometry, from which it was based. As the scale was used  the Roman foot = 0.43 centimeters. The church had the internal dimensions: the length was 16 feet, 16 *0.43cm = 688 cm, 12 feet wide, 12 * 0.43 = 516cm, the wall 2 feet thick, 2 * 0.43 cm =0.86 cm. They used to build it about 40 cars of stone from the quarries in Nizny Hrabovec and Lesne. Only the south wall of the church has been preserved.  The north wall is the south wall of the north crypt. Also, the south side entrance to the church and two south windows were  preserved.
         In the year 1312, the  Hungarian king Karol Robert from Anjou won the battle near Rozhanovce . The new Ugrian Palatine was his compatriot from Naples, Philip  Drugeth and gave him a dominion Humenné. This king, when he had a meeting with the  palatine in Humenného , he had to pass  through our village. The proof is a tradition that he established a vineyard in Ričiov.With the come of the new king to Hungary, a native of Italy, it is the beginning of  Italian settlers in Zemplín.
           They established still existing vineyards in Tokaj region,where the grapes were  grown and imported from the Apennine peninsula. On the way to Humenné,   the king passed the  neglected Romanesque church  and helped with the reconstruction , invited the Italian masters, who rebuilt the church in the  Gothic style. Inhabitants wanted to thank to the king and the evidence of this are frescoes with  Anjou lily on the wall of the church. Now, those frescoes can be seen in the attic. After1320, the church was extended approximately  2metres north and south.
          There was extended the area near the altar. Only  south Roman wall was preserved. The reason was an old tradition that the churches must not be pulled down and damaged. Thus, a Gothic church was built  in the area of Romanesque church and when they built the new walls, after that was ability to  demolish the internal Romanesque church. The Gothic church had a flat ceiling  / frescoes are therefore seen in the attic and  were originally in the church /, high windows of the Gothic rose / now stone blade removed  to the  tower /, the projection over the door at the entrance and the sacristy. The year 1506,from that  time comes the oldest   church fresco and it is located in the family crypt  in the manor house. Klara Edmatikokus painted it, and the fresco shows  Cyril and Methodius and behind them is the Church  and a tree  alley in front of the church. The church is still without a tower. 
      In1560,  the church was under the administration of the Calvinist preacher. This was because the patron ofthe church was the family of   Rakoczy from Rakovec.  The family members were the Calvinists. Based on the ancient principles / Cuius Rerion, Eius Religio =  Whose is the ground, must also be the religion / so, all villagers had to be Calvinists. Rákoczy family comes from the family of Bogath-Radwany. The name of the village where they lived, is from the name of the stream - Rakovec. It flows near Ričiov , on the border of regions.
       Around 1615, the parish was led by Jesuits from Humenné . Because of the danger  from Turkey was built a church tower. The tower was for a defensive tower. At the time of the military danger , the citizens and local aristocracy came to the church and they survived there till the military help come. There are preserved the Renaissance loopholes for small arms and a sophisticated equipment protecting the  main entrance.  The entrance door  was oak and sheet and opening is into the interior. The wall has 2 meter hole in which was a wooden latch. On the opposite wall is a hole where the wooden log was fitted in. From the outside ,there is not possible to get inside the church and it was to protect the villagers for sometime. Till 2010, there were preserved the original sundial on the tower and a corner sgrafito .
     In 1619, the troops  of Gabriel Bethlen attacked the village and the church, the evidence are  two holes on the tower after the intervention of the cannon . The Jesuits built the main crypt below the church, in which the patrons were buried in the church and other sacred. Afterthe Rakoci rebellion, the church was led by Roman Catholic Franciscans from Humenné .
            In the year 1726, in Zemplin was a plague. The victims were lairds, local squires. Probably, the whole family died . They were buried in the north crypt . There are four coffins: two children and two adults. Then, they built a charnel house under the sacristy. The ossuary bones were placed in a cemetery, near the church. The bones were from the old graves and found when digging new graves. But , the plan crashed because the Emperor Joseph Second issued the banon burying  near the church in the centre of the village. Then, the origin of today's cemetery was built. In1788,  the priest John Majer,  gives to increase the tower to its present baroque style, mostly from his own resources, . The same is also in Dlhe Klcovo. The flat ceiling  was replaced with the baroque vaulting  with the ornaments. There was built a rock chorus.
          In 1831, tower was in the fire, widow Johana,wife of Thomas Szirmay payed for its repairing. In 1885,was bought in Mukachevo the altar of the Virgin Mary. In 1914,  the Roman Catholics built a new church. The old church of the Holy Apostoles of Philip and James were donated in 1926 to Greek Catholic believers.  Officially, the church was donated by Father Novak. The church serves them till today. 
      In 2010, was made a general reconstruction of the church from outside and inside. The church has now the iconostasis, the tower is covered with a copperplate.  The exterior  and interior plaster was recovered. In 2011, the religious built side covered  staircase to the choir.
        There are three bells in the tower . The  original bells were officially took in 1914 for army, during the 1st World War. Now, there are 70 cm bell from y.1905, made by Egry Ferencz  from KisGejoczon in Ukraine. The second is 55 cm from y. 1924 , also from Ukraine. The smallest one is 50 cm from the y.1949. It was originally molten  for Zvala village. In 1975, Zvala village was moved because of a dam construction Starina and the church was demolished and the bell was a donation to the church in Nizny Hrusov by Mr. Greško, who was sent from Zvala village to Kiov.
 
 
       "Veríme, že sme Vám trochu priblížili históriu nášho chrámu, aby aj deti našich detí vedeli povedať, kde majú svoje korene.   Tento materiál bol spracovaný len pre vnútornú potrebu obce Nižný Hrušov."
 
 
                                    Gréckokatolícki veriaci  z Nižného Hrušova                                               
 
 
 
zdroj: Anton Vasiľ
preklad: Alena Cigašová
foto: Ján Fenčák
spracoval: Emília Bezeková
cerkev tončo vasiľ 006.jpg
cerkev tončo vasiľ 015.jpg
cerkev tončo vasiľ 005.jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one